KKC

1207 Treba sa usilovať, aby sa slávenie liturgie vyjadrovalo v kultúre národa, v ktorom sa Cirkev nachádza, ale bez toho, aby sa jej podriaďovalo. Na druhej strane však sama liturgia vytvára a stvárňuje kultúry.
1208 Rozličné právoplatne uznané liturgické tradície alebo obrady (ríty) ukazujú katolíckosť Cirkvi, lebo naznačujú to isté Kristovo tajomstvo a dávajú na ňom účasť.
1209 Kritérium, ktoré zabezpečuje jednotu v mnohotvárnosti liturgických tradícií, je vernosť apoštolskej Tradícii, t. j. spoločenstvo vo viere a vo sviatostiach prijatých od apoštolov, spoločenstvo, ktorého znakom a zárukou je apoštolské nástupníctvo (successio apostolica).
1210 Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus.(1113) Je ich sedem: krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného života a etapami duchovného života.
1211 Na základe tejto analógie vysvetlíme najprv tri sviatosti uvádzania do kresťanského života (prvá kapitola), potom sviatosti uzdravenia (druhá kapitola) a nakoniec sviatosti služby spoločenstvu a poslaniu veriacich (tretia kapitola). Toto poradie isto nie je jediné možné, ale umožňuje vidieť, že sviatosti tvoria určitý organizmus, v ktorom má každá sviatosť svoje životne dôležité miesto. V tomto organizme má Eucharistia(1374) ako „sviatosť sviatostí“ jedinečné miesto: „Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na ňu ako na [svoj] cieľ.“