Hlavičky paragrafov | |
Zobrazovať/Nezobrazovať |
KKC843
843 Cirkev uznáva, že iné náboženstvá hľadajú,(28) hoci ešte „v tieňoch a obrazoch“ neznámeho, ale blízkeho Boha, lebo on dáva všetkým život, dych a všetko a chce, aby boli všetci ľudia spasení. Preto Cirkev považuje všetko to dobré a pravdivé,(856) čo sa môže nachádzať v náboženstvách, „za prípravu na evanjelium a za dar od toho, ktorý osvecuje každého človeka, aby mal napokon život“.
KKC 2566
2566 Človek hľadá Boha. Stvorením Boh povoláva každé bytie z ničoty k jestvovaniu. Človek, ovenčený „slávou a cťou“(296) (Ž8,6), je – po anjeloch – schopný uznať, že Pánovo meno je „vznešené… na celej zemi“ (Ž8,2). Aj po tom, čo človek hriechom stratil podobnosť s Bohom,(355) zostáva „na obraz“ svojho Stvoriteľa. Zachováva si túžbu(28) po tom, ktorý ho volá k jestvovaniu. Všetky náboženstvá svedčia o tomto bytostnom hľadaní človeka.