| Hlavičky paragrafov | |
| Zobrazovať/Nezobrazovať |
KKC208
208 Pred príťažlivou a tajomnou prítomnosťou Boha objavuje človek svoju nepatrnosť.(724) Pred horiacim kríkom si Mojžiš zobúva sandále a zakrýva si tvár pred Božou svätosťou. Pred slávou trojsvätého Boha Izaiáš zvolá: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami“ (Iz 6,5). Pred božskými znameniami, ktoré koná Ježiš, Peter zvolá: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5,8). Ale pretože Boh je svätý,(448) môže odpustiť človekovi, ktorý pred ním uzná, že je hriešnik:(388) „Nevylejem svoj rozpálený hnev…, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba“ (Oz 11,9). Apoštol Ján hovorí podobne: „Upokojíme si pred ním srdce, lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1Jn 3,19-20).