Hlaviky paragrafov | Viera ako začiatok večného života |
Zobrazova/Nezobrazova |
KKC163
163 Viera nm dva akoby vopred okusova rados a svetlo oblaujceho videnia, ktor je cieom nho putovania tu na zemi. Potom budeme vidie Boha z tvre do tvre (1Kor 13,12), takho, ak je(1088) (1Jn 3,2). Viera je teda u zaiatkom venho ivota:
Na dobr uloen pre ns v prisbeniach, ktor oakvame s vierou, e ich budeme pozva, hadme akoby v zrkadle tak, akoby tu u boli.
KKC164
164 Teraz vak ijeme vo viere, a nie v nazeran (2Kor 5,7) a poznvame Boha len nejasne, akoby v zrkadle iba iastone (1Kor 13,12). A hoci vieru osvecuje ten,(2846) v ktorho verme, asto ju ijeme v temnote. Viera me by vystaven skke. Svet, v ktorom ijeme, sa asto zd vemi aleko od toho, o om ns uisuje viera.(309, 1502) Zlo a boles, nespravodlivosti a smr, ktor zakusujeme, akoby protireili dobrej zvesti;(1006) mu otrias vierou a sta sa pre u pokuenm.
KKC165
165 Vtedy sa mame obraca na svedkov viery: na Abrahma, ktor proti ndeji v ndeji uveril (Rim 4,18); na Pannu Mriu, ktor sa na ceste viery dostala a do noci viery, ke mala as na umuen svojho Syna a na noci jeho hrobu, (2719) a na tokch inch svedkov viery: Preto aj my, obklopen takm oblakom svedkov, zhome vetku pra a hriech, ktor ns opantva, a vytrvalo beme v pretekoch, ktor mme pred sebou, s oami upretmi na Jeia, pvodcu a zavitea viery (Hebr 12,1-2).