SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž
Hlavičky paragrafovPrvĂ˝ ÄŤlovek v raji
Zobrazovať/Nezobrazovať

KKC374


374 Prvý človek nielenže bol stvorený dobrý, ale bol aj ustanovený v priateľstve so svojím Stvoriteľom(54) a v súlade so sebou samým a so stvorením, ktoré ho obklopuje. Tento stav prevýšila iba sláva nového stvorenia v Kristovi.

KKC375


375 Keď Cirkev autenticky vysvetľuje symboliku biblickej reči vo svetle Nového zákona a Tradície, učí, že naši prarodičia Adam a Eva boli ustanovení v stave prvotnej svätosti a spravodlivosti. (1997) Táto milosť prvotnej svätosti bola účasťou na Božom živote.

KKC376


376 Vyžarovanie tejto milosti posilňovalo všetky rozmery ľudského života. Pokiaľ by bol človek zotrvával v dôvernom spoločenstve s Bohom,(1008) nemal ani umrieť, ani trpieť. (1502) Vnútorný súlad ľudskej osoby, súlad medzi mužom a ženou a napokon súlad medzi prvou ľudskou dvojicou a celým stvorením vytváral stav, ktorý sa volá „prvotná spravodlivosť“.

KKC377


377 „Vláda“ nad svetom, ktorú dal Boh na počiatku človekovi, uskutočňovala sa predovšetkým u samého človeka ako ovládanie seba. Celá bytosť človeka bola neporušená a usporiadaná,(2514) pretože bol bez trojitej žiadostivosti, ktorá ho podrobuje zmyselným rozkošiam, dychtivosti po pozemských dobrách a túžbe presadzovať sa proti príkazom rozumu.

KKC378


378 Znakom dôverného priateľstva človeka s Bohom(2415) je to, že ho Boh umiestňuje do záhrady. (2427) Človek tam žije, aby ju „obrábal a strážil“ (Gn 2,15): práca nie je trestom, ale spoluprácou muža a ženy s Bohom na zdokonaľovaní viditeľného stvorenia.

KKC379


379 Celý tento súlad prvotnej spravodlivosti, ktorý Boh vo svojom pláne predvídal pre človeka, stratí sa hriechom našich prarodičov.

KKC1023

        časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
     oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
  kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
    článok: 12. článok „VERÍM V ŽIVOT VEČNÝ“
     odsek: 
odstavec: II. Nebo
       téma: 

1023 Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom a sú dokonale očistení, žijú naveky s Kristom.(954) Sú navždy podobní Bohu, lebo ho vidia „takého, aký je“ (1Jn 3,2), „z tváre do tváre“ (1Kor 13,12):
„Apoštolskou autoritou definujeme, že podľa všeobecného Božieho rozhodnutia duše všetkých svätých, ktorí zomreli pred umučením nášho Pána Ježiša Krista… a ostatných veriacich, ktorí zomreli po prijatí Kristovho svätého krstu, v ktorých nebolo nič, čo by bolo treba očistiť, keď zomreli… alebo v ktorých, ak vtedy bolo alebo bude treba niečo očistiť, keď [raz] boli [alebo budú] po svojej smrti očistené…, a to aj pred vzkriesením svojho tela a pred všeobecným súdom, po nanebovstúpení Spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista, boli, sú a budú v nebi, v nebeskom kráľovstve a v nebeskom raji s Kristom, pridružení k spoločenstvu svätých anjelov, a že po utrpení a smrti Pána Ježiša Krista uvideli a vidia Božiu podstatu intuitívnym videním a aj z tváre do tváre bez sprostredkovania akéhokoľvek stvorenia.“