SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresansk vmenn bannerov systm
A - B - C - - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - - T - U - V - Z -
Hlaviky paragrafovMorálnosť ľudského činu
Zobrazova/Nezobrazova

KKC1709

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 1. lnok LOVEK, BO OBRAZ
     odsek: 
odstavec: 
       tma: 

1709 Kto ver v Krista, stva sa Bom synom.(1265) Toto adoptovanie za syna ho premiea a umouje mu nasledova Kristov prklad. Rob ho schopnm sprvne kona a robi dobro. Uenk zjednoten so svojm Spasiteom dosahuje dokonalos lsky ie svtos. Mravn ivot dozret v milosti sa rozvja do venho ivota v nebeskej slve.(1050)

KKC 1749

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: 
       tma: 

1749 Sloboda rob z loveka morlny subjekt. Ak lovek kon vedome a dobrovone, je takpovediac otcom svojich inov.(1732) udsk iny, t. j. iny slobodne zvolen na zklade sudku svedomia, mono morlne hodnoti. S alebo dobr, alebo zl.

KKC1750

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1750 Morlnos udskch inov zvis:
od zvolenho predmetu,
od zamanho ciea ie myslu,
od okolnost konania.
Predmet, mysel a okolnosti s pramene alebo zkladn prvky morlnosti udskch inov.

KKC1751

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1751 Zvolen predmet je dobro, ku ktormu va vedome smeruje. Je matriou udskho inu. Zvolen predmet morlne pecifikuje kon vle poda toho, i rozum tento predmet poznva a posudzuje ako zhodn alebo nezhodn s pravm dobrom.(1794) Objektvne normy morlnosti vyjadruj racionlny poriadok dobra a zla, ktor dosvieda svedomie.

KKC1752

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1752 Na rozdiel od predmetu je mysel v konajcom subjekte. Kee mysel je pri prameni dobrovonho konania a uruje toto konanie prostrednctvom ciea, je podstatnm prvkom morlneho hodnotenia inu. Cie je v mysle prv a oznauje el, ku ktormu konanie smeruje. mysel je hnutie vle k cieu; tka sa ciea konania.(2520) Je zameranm sa na dobro, ktor sa oakva od podniknutho konania. mysel sa neobmedzuje iba na usmerovanie naich jednotlivch inov, ale me zameriava na ten ist cie viacer iny; me usmerova cel ivot k poslednmu cieu.(1731) Naprklad cieom poskytnutej sluby je pomha blnemu, ale zrove ju me podnecova lska k Bohu ako poslednmu cie vetkch naich inov. Ten ist in mu podnieti viacer mysly: naprklad slubu mono preukza s myslom zska si priaze alebo sa tm vystatova.

KKC1753

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1753 Dobr mysel (naprklad pomc blnemu) nerob ani dobrm, ani sprvnym konanie, ktor je samo v sebe nezriaden(2479) (naprklad lo a ohovranie). Cie neospravedluje prostriedky. Nemono naprklad ospravedlni odsdenie nevinnho(596) ako oprvnen prostriedok na zchranu ud. Naopak, pridan zl mysel (naprklad mrnomysenos) rob zlm in, ktor me by sm v sebe dobr (naprklad da almunu).

KKC1754

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1754 Okolnosti vrtane nsledkov s druhotn prvky morlneho inu. Prispievaj k zveniu alebo zmeneniu morlneho dobra alebo zla udskch inov (naprklad vekos sumy pri krdei). Mu aj oslabi alebo zvi zodpovednos konajceho(1735) (naprklad kona zo strachu pred smrou). Okolnosti samy osebe nemu zmeni morlnu akos inov. Nemu urobi dobrm ani spravodlivm in, ktor je sm v sebe zl.

KKC1755

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: II. Dobr a zl iny
       tma: 

1755 Morlne dobr in predpoklad, e je dobr sasne aj predmet, aj cie, aj okolnosti. Zl cie pokaz in, hoci jeho predmet je sm v sebe dobr (Mt 6,5).
Predmet voby me sm pokazi cel konanie. Jestvuj konkrtne sprvania (naprklad smilstvo), ktorch voba je vdy nesprvna, lebo zaha v sebe nezriadenos vle, to jest morlne zlo.

KKC1756

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: II. Dobr a zl iny
       tma: 

1756 Je teda nesprvne hodnoti morlnos udskch inov, berc do vahy len mysel, ktor k nim dva podnet, alebo len okolnosti (prostredie, spoloensk tlak, printenie alebo nevyhnutnos kona at.), ktor tvoria ich rmec. S iny, ktor samy osebe a samy v sebe, nezvisle od okolnost a myslov, s vdy zvane nedovolen (graviter illiciti) vzhadom na svoj predmet; naprklad zloreenie a kriv prsaha,(1789) vrada a cudzolostvo. Nie je dovolen robi zlo, aby z toho vzniklo dobro.

KKC1757

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: 
       tma: Zhrnutie

1757 Predmet, mysel a okolnosti s tri pramene morlnosti udskch inov.

KKC1758

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: 
       tma: Zhrnutie

1758 Zvolen predmet morlne pecifikuje kon vle poda toho, i rozum tento predmet poznva a posudzuje ako dobr, alebo zl.

KKC1759

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: 
       tma: Zhrnutie

1759 Nemono ospravedlni nijak zlo vykonan s dobrm myslom. Cie neospravedluje prostriedky.

KKC1760

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: 
       tma: Zhrnutie

1760 Morlne dobr in predpoklad, e je dobr sasne aj predmet, aj cie, aj okolnosti.

KKC1761

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: 
       tma: Zhrnutie

1761 Jestvuj konkrtne sprvania, ktorch voba je vdy nesprvna, lebo zaha v sebe nezriadenos vle, to jest morlne zlo. Nie je dovolen robi zlo, aby z toho vzniklo dobro.

KKC1804

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 7. lnok NOSTI
     odsek: 
odstavec: I. udsk nosti
       tma: 

1804 udsk nosti s pevn postoje, stle dispozcie, trval dokonalosti rozumu a vle, ktor usmeruj nae iny, usporadvaj nae vne a riadia nae sprvanie poda rozumu a viery.(2500) Poskytuj lovekovi ahkos, sebaovldanie a rados, aby mohol vies morlne dobr ivot. nostn lovek je ten, ktor slobodne kon dobro.
Morlne nosti sa zskavaj udskm silm. S vsledkom a zrove zrodkom morlne dobrch inov: uspsobuj vetky schopnosti loveka, aby mali as na Boej lske.(1827)

KKC1813

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 7. lnok NOSTI
     odsek: 
odstavec: II. Teologlne (bosk) nosti{2086-2094, 2656-2658}
       tma: 

1813 Teologlne nosti s zkladom, duou a charakteristickou vlastnosou morlneho konania kresana. Stvruj a oivuj vetky morlne nosti. Boh ich vlieva veriacim do due, aby sa stali schopnmi kona ako jeho deti a zaslili si ven ivot. Teologlne nosti s zrukou prtomnosti a psobenia Ducha Svtho v schopnostiach loveka.(2008) Teologlne nosti s tri: viera, ndej a lska.

KKC1853

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 8. lnok HRIECH
     odsek: 
odstavec: III. Rozmanitos hriechov
       tma: 

1853 Hriechy mono rozliova poda ich predmetu,(1751) ako sa to rob pri kadom udskom ine, alebo poda nost, ktorm protireia i u nadmierou, alebo nedostatkom, alebo poda prikzan, s ktormi s v rozpore. Mono ich zoradi aj poda toho, i sa tkaj Boha, blneho, alebo samho hrienika.(2067) Mono ich rozdeli na hriechy duchovn a telesn alebo aj na hriechy spchan mylienkami, slovami, skutkami alebo zanedbanm. Kore hriechu je v srdci loveka,(368) v jeho slobodnej vli, ako to u Pn: Lebo zo srdca vychdzaj zl mylienky, vrady, cudzolostv, smilstv, krdee, kriv svedectv, rhanie. Toto pokvruje loveka (Mt 15,19-20). V srdci sdli aj lska, prame dobrch a istch skutkov, ktor hriech zrauje.

KKC1954

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: TRETIA KAPITOLA BOIA SPSA: ZKON A MILOS
    lnok: 1. lnok MORLNY ZKON
     odsek: 
odstavec: I. Prirodzen morlny zkon
       tma: 

1954 lovek m as na mdrosti a dobrote Stvoritea,(307) ktor mu udeuje vldu nad vlastnmi inmi a schopnos riadi sa poda pravdy a dobra. Prirodzen zkon vyjadruje pvodn morlny cit,(1776) ktor lovekovi umouje rozumom rozliova dobro a zlo, pravdu a lo:
Prirodzen zkon je vpsan a vryt do due kadho loveka, lebo tento zkon je udsk rozum, ktor prikazuje kona sprvne a zakazuje pcha hriech. Ale tento prkaz udskho rozumu by nemal silu zkona, keby nebol hlasom a tlmonkom vyieho Rozumu, ktormu n rozum a naa sloboda maj by podriaden.

KKC2085


2085 Jedin a prav Boh zjavuje(200) Izraelu najprv svoju slvu. Zjavenie povolania loveka a pravdy o om sa viae na zjavenie Boha. lovek je povolan, aby robil zjavnm Boha prostrednctvom svojho konania(1701) v slade so svojm stvorenm na obraz a podobu Boha.
Ani nikdy nebude inho boha, Tryfn, ani od vekov in nejestvoval okrem toho [Boha], ktor stvoril a usporiadal tento vesmr. Ani si nemyslme, e in je n Boh a in v, ale e je to ten ist, ktor mocnou rukou a vystretm ramenom vyviedol vaich otcov z egyptskej krajiny. Ani nevkladme svoju ndej do nejakho inho [Boha] (lebo inho niet), ale do toho istho ako aj vy, Boha Abrahmovho, Izkovho a Jakubovho.

KKC2157


2157 Kresan zana svoj de, svoje modlitby a kad svoju innos znakom kra v mene Otca i Syna i Ducha Svtho. Amen.(1235) Pokrsten zasvcuje svoj de Boej slve a vyprosuje od Spasitea milos, ktor mu ako dieau nebeskho Otca umouje kona v Duchu Svtom.(1668) Znak kra ns posiluje v pokueniach a akostiach.