SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresansk vmenn bannerov systm
A - B - C - - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - - T - U - V - Z -
Hlaviky paragrafovÚmysel a ľudský čin
Zobrazova/Nezobrazova

KKC1752

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1752 Na rozdiel od predmetu je mysel v konajcom subjekte. Kee mysel je pri prameni dobrovonho konania a uruje toto konanie prostrednctvom ciea, je podstatnm prvkom morlneho hodnotenia inu. Cie je v mysle prv a oznauje el, ku ktormu konanie smeruje. mysel je hnutie vle k cieu; tka sa ciea konania.(2520) Je zameranm sa na dobro, ktor sa oakva od podniknutho konania. mysel sa neobmedzuje iba na usmerovanie naich jednotlivch inov, ale me zameriava na ten ist cie viacer iny; me usmerova cel ivot k poslednmu cieu.(1731) Naprklad cieom poskytnutej sluby je pomha blnemu, ale zrove ju me podnecova lska k Bohu ako poslednmu cie vetkch naich inov. Ten ist in mu podnieti viacer mysly: naprklad slubu mono preukza s myslom zska si priaze alebo sa tm vystatova.

KKC1753

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: I. Pramene morlnosti
       tma: 

1753 Dobr mysel (naprklad pomc blnemu) nerob ani dobrm, ani sprvnym konanie, ktor je samo v sebe nezriaden(2479) (naprklad lo a ohovranie). Cie neospravedluje prostriedky. Nemono naprklad ospravedlni odsdenie nevinnho(596) ako oprvnen prostriedok na zchranu ud. Naopak, pridan zl mysel (naprklad mrnomysenos) rob zlm in, ktor me by sm v sebe dobr (naprklad da almunu).

KKC 1756

        as: TRETIA AS IVOT V KRISTOVI
     oddiel: PRV ODDIEL POVOLANIE LOVEKA: IVOT V DUCHU
  kapitola: PRV KAPITOLA DSTOJNOS UDSKEJ OSOBY
    lnok: 4. lnok MORLNOS UDSKCH INOV
     odsek: 
odstavec: II. Dobr a zl iny
       tma: 

1756 Je teda nesprvne hodnoti morlnos udskch inov, berc do vahy len mysel, ktor k nim dva podnet, alebo len okolnosti (prostredie, spoloensk tlak, printenie alebo nevyhnutnos kona at.), ktor tvoria ich rmec. S iny, ktor samy osebe a samy v sebe, nezvisle od okolnost a myslov, s vdy zvane nedovolen (graviter illiciti) vzhadom na svoj predmet; naprklad zloreenie a kriv prsaha,(1789) vrada a cudzolostvo. Nie je dovolen robi zlo, aby z toho vzniklo dobro.