SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC

        časť: TRETIA ČASŤ ŽIVOT V KRISTOVI
     oddiel: DRUHÝ ODDIEL DESAŤ PRIKÁZANÍ
  kapitola: 
    článok: 
     odsek: 
odstavec: 
       téma: DEKALÓG VO SVÄTOM PÍSME

zobraziť celéDEKALÓG VO SVÄTOM PÍSME

2056 Slovo „Dekalóg“ znamená doslovne „desať slov“ (Ex 34,28; Dt 4,13;10,4). Týchto „desať slov“ Boh zjavil svojmu ľudu na svätom vrchu. Napísal ich „svojím prstom“ (Ex 31,18) (700) na rozdiel od ostatných príkazov, ktoré napísal Mojžiš. Sú to Božie slová(62) vo vynikajúcom zmysle. Sú nám odovzdané v knihe Exodus a v knihe Deuteronómium. Už v Starom zákone sa sväté knihy odvolávajú na „desať slov“, ale ich plný zmysel bude zjavený v Novom zákone v Ježišovi Kristovi.

2057 Dekalóg (Desatoro)(2084) sa má chápať predovšetkým v kontexte exodu (východu z Egypta), ktorý je veľkou udalosťou Božieho vyslobodenia stojacou v centre Starej zmluvy. Či sú prikázania („desať slov“) formulované ako negatívne príkazy, zákazy, alebo ako pozitívne prikázania (ako je: „Cti svojho otca a svoju matku“), poukazujú na podmienky života oslobodeného od otroctva hriechu. Desatoro je cestou života:
„Prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa“ (Dt 30,16).
Táto oslobodzujúca sila Desatora sa prejavuje(2170) napríklad v prikázaní o sobotnom odpočinku, ktorý je určený aj cudzincom a otrokom:
„Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom“ (Dt 5,15).

2058 „Desať slov“ zhŕňa a vyhlasuje Boží zákon:(1962) „Tieto slová hovoril Pán celej vašej pospolitosti mohutným hlasom na vrchu sprostred ohňa, z mraku a z temnoty – a nepridal nič. Potom ich napísal na dve kamenné tabule a dal ich mne“ (Dt 5,22). Preto sa tie dve tabule nazývajú „zákon“ (Ex 25,16). Obsahujú totiž ustanovenia zmluvy uzavretej medzi Bohom a jeho ľudom. Tieto „tabule zákona“ (Ex 31,18;32,15;34,29) sa mali uložiť do „archy“ (Ex 25,16;40,1-2).

2059 „Desať slov“ vyslovil sám Boh(707) počas teofánie (Dt 5,4). Patria k zjaveniu, ktorým Boh zjavuje seba samého a svoju slávu. Dar prikázaní je darom samého Boha a jeho svätej vôle. Tým, že Boh dáva poznať svoju vôľu,(2823) zjavuje sa svojmu ľudu.

2060 Dar prikázaní a Zákona je súčasťou zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom. Podľa knihy Exodus ľud dostáva zjavenie „desiatich slov“ medzi návrhom zmluvy a jej uzavretím, keď sa zaviazal, že „splní“ všetko, čo Pán povedal, a že to „zachová“(62) (Ex 24,7). Desatoro sa vždy uvádza iba po pripomenutí zmluvy (Dt 5,2).

2061 Prikázania nadobúdajú svoj plný význam v rámci zmluvy. Podľa Svätého písma morálne konanie človeka dostáva celý svoj zmysel v zmluve a jej prostredníctvom. Prvé z „desiatich slov“ pripomína prvotnú lásku Boha k svojmu ľudu:
„A keďže [človek] pre trest za hriech prešiel z raja slobody do otroctva tohto sveta, prvá veta Desatora, to jest prvé slovo Božích prikázaní,(2086) sa týka slobody: ,Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva‘ (Ex 20,2; Dt 5,6).“

2062 Prikázania v prísnom zmysle slova nasledujú až na druhom mieste; vyjadrujú, čo zahŕňa v sebe príslušnosť k Bohu stanovená prostredníctvom zmluvy. Mravný život je odpoveďou na láskyplnú Pánovu iniciatívu.(142) Je vďačnosťou, prejavom úcty k Bohu a kultom vzdávania vďaky.(2002) Je spoluprácou na pláne, ktorý Boh uskutočňuje v dejinách.

2063 Zmluvu a dialóg medzi Bohom a človekom potvrdzuje aj skutočnosť, že všetky prikázania sú vyslovené v prvej osobe („Ja som Pán…“) a sú adresované inej osobe („Ty…“). Vo všetkých Božích prikázaniach adresáta označuje osobné zámeno v jednotnom čísle.(878) Boh dáva poznať svoju vôľu všetkému ľudu a zároveň každému osobitne:
Pán „prikazoval lásku k Bohu a naznačoval spravodlivosť voči blížnemu, aby človek nebol ani nespravodlivý, ani nehodný Boha. Desatorom pripravoval človeka na svoje priateľstvo a na svornosť s blížnym… A preto [slová Desatora] ostávajú [aj] u nás [kresťanov] a jeho príchodom v tele sa nerušia, ale sa rozširujú a zveľaďujú.“