KKC

1137 Zjavenie svätého Jána, ktoré sa číta v liturgii Cirkvi, nám najprv zjavuje, že „na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci“ (Zjv 4,2): „Pán“, Boh (Iz 6,1). Potom zjavuje „Baránka,(662) ktorý bol ako zabitý“ (Zjv 5,6): ukrižovaného a vzkrieseného Krista, jediného Veľkňaza pravého svätostánku , „ktorý dary prináša a je prinášaný, ich prijíma a je rozdávaný“. Nakoniec zjavuje „rieku vody života… vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu“ (Zjv 22,1), jeden z najkrajších symbolov Ducha Svätého.
1138 Na službe chvály Boha a na zavŕšení jeho plánu sa zúčastňujú tí, čo boli „zjednotení ako v hlave“ v Kristovi:(335) nebeské mocnosti, celé stvorenie (štyri živé bytosti), služobníci Starej a Novej zmluvy (dvadsaťštyri starcov), nový Boží ľud (stoštyridsaťštyritisíc označených), najmä mučeníci „zabití pre Božie slovo“ (Zjv 6,9), presvätá Božia Matka (žena ),(1370) Baránkova nevesta a napokon „veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7,9).
1139 Na tejto nebeskej liturgii nám Duch Svätý a Cirkev dávajú účasť, keď vo sviatostiach slávime tajomstvo spásy.