KKC
Zhrnutie
228 „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán…“ (Dt 6,4; Mk 12,29). „Je nevyhnutné, aby najväčšia veľkosť bola jediná, a takou bude, ak nemá seberovnú… Ak Boh nie je jediný, nie je [Bohom].“
229 Viera v Boha nás vedie k tomu, aby sme sa obracali jedine k nemu ako k svojmu prvopočiatku a k svojmu poslednému cieľu a aby sme ničomu nedávali prednosť pred ním, ani ho ničím nenahrádzali.
230 Hoci sa Boh zjavuje, ostáva nevýslovným tajomstvom: „Keby si [ho] pochopil, nebol by Bohom.“
231 Boh našej viery sa zjavil ako Ten, ktorý je; dáva sa poznať ako „veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6). Jeho samotné Bytie je Pravda a Láska.