SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC

        časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
     oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
  kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
    článok: 12. článok „VERÍM V ŽIVOT VEČNÝ“
     odsek: 
odstavec: VI. Nádej na nové nebo a novú zem
       téma: 

VI. Nádej na nové nebo a novú zem

1042 Na konci čias dosiahne Božie kráľovstvo svoju plnosť.(769) Po všeobecnom súde budú spravodliví naveky kraľovať s Kristom, oslávení na tele i na duši, a aj sám vesmír bude obnovený:(670)
Vtedy Cirkev „bude zavŕšená… v nebeskej sláve, keď… spolu s ľudským pokolením bude dokonale obnovený v Kristovi aj celý svet, ktorý je úzko spätý s človekom a skrze neho dosahuje svoj cieľ.“ (310)

1043 Túto tajomnú obnovu, ktorá pretvorí ľudstvo i svet, Sväté písmo volá „nové nebo a nová zem“(671) (2Pt 3,13). Bude to definitívne uskutočnenie Božieho plánu: „zjednotiť v Kristovi ako v hlave(280) všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“(518) (Ef 1,10).

1044 V tomto novom svete, nebeskom Jeruzaleme, bude Boh prebývať medzi ľuďmi. „Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo“ (Zjv 21,4).

1045 Pre ľudí bude toto zavŕšenie konečným uskutočnením jednoty ľudského pokolenia,(775) ktorú chcel Boh už od stvorenia sveta a ktorej bola putujúca Cirkev „akoby sviatosťou“. Tí, čo budú zjednotení s Kristom, budú tvoriť spoločenstvo vykúpených, Božie „sväté mesto“(1404) (Zjv 21,2), „Baránkovu manželku“ (Zjv 21,9). Už ju nebude zraňovať hriech, nečistota, samoľúbosť, ktoré ničia alebo zraňujú pozemské spoločenstvo ľudí. Oblažujúce videnie, v ktorom sa Boh nevyčerpateľným spôsobom otvorí vyvoleným, bude nevysychajúcim prameňom blaženosti, pokoja a vzájomného spoločenstva.

1046 Pokiaľ ide o vesmír, Zjavenie hovorí o hlbokej jednote osudu hmotného sveta a človeka:
„Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“(349) v nádeji, „že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy… Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame… vykúpenie svojho tela“ (Rim 8,19-23).

1047 Aj viditeľný vesmír je teda určený na to, aby bol pretvorený: „Lebo treba, aby – uvedený do pôvodného stavu – bez prekážky slúžil spravodlivým“ a mal účasť na ich oslávení vo vzkriesenom Ježišovi Kristovi.

1048 „Nepoznáme čas zavŕšenia zeme a ľudstva,(673) ani spôsob, akým bude vesmír pretvorený. Tvárnosť tohto sveta, znetvorená hriechom, sa síce pomíňa, ale sme poučení, že Boh pripravuje nový príbytok a novú zem, na ktorej prebýva spravodlivosť a ktorej blaženosť splní a prevýši všetky túžby po pokoji, ktoré sa rodia v srdciach ľudí.“

1049 „Očakávanie novej zeme však nemá oslabovať, ale skôr podnecovať starostlivosť o zveľadenie tejto zeme, kde rastie to telo novej ľudskej rodiny, ktoré už môže poskytnúť určitý náčrt nového sveta. Preto hoci treba starostlivo rozlišovať pozemský pokrok(2820) od rastu Kristovho kráľovstva, predsa však v miere, v akej môže prispieť k lepšiemu usporiadaniu ľudskej spoločnosti, má veľký význam pre Božie kráľovstvo.“

1050 „Lebo hodnoty,(1709) ako je ľudská dôstojnosť, bratské spoločenstvo a sloboda, čiže všetky tie dobré plody prírody a našej príčinlivosti, ktoré sme v Pánovom Duchu a podľa jeho príkazu rozmnožili na zemi, potom opäť nájdeme, ale očistené od každej nečistoty, ožiarené a premenené, keď Kristus odovzdá Otcovi večné a univerzálne kráľovstvo.“ (260) Vtedy bude Boh „všetko vo všetkom“ (1Kor 15,28) vo večnom živote:
„Život vo svojej podstate a pravde je Otec, ktorý skrze Syna v Duchu Svätom vylieva na všetkých ako z prameňa nebeské dary. Z jeho láskavosti sú aj nám ľuďom naozaj prisľúbené dobrá večného života.“

zobraziť celéZhrnutie

1051 Každý človek dostáva od Krista, sudcu živých i mŕtvych, hneď po svojej smrti večnú odplatu vo svojej nesmrteľnej duši na osobitnom súde.

1052 „Veríme, že duše všetkých, ktorí zomierajú v Kristovej milosti… tvoria po smrti Boží ľud a že smrť bude úplne zničená v deň vzkriesenia, keď sa tieto duše spoja so svojimi telami.“

1053 „Veríme, že množstvo duší, ktoré sú zhromaždené s Ježišom a Máriou v raji, tvorí nebeskú Cirkev, kde [tieto duše] požívajú večnú blaženosť a vidia Boha takého, aký je, a kde majú so svätými anjelmi v rozličnom stupni a rôznym spôsobom účasť na Božej vláde, ktorú vykonáva oslávený Kristus, lebo za nás orodujú a svojou bratskou starostlivosťou nám veľmi pomáhajú v našej slabosti.“

1054 Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do Božej radosti.

1055 Cirkev na základe „spoločenstva svätých“ odporúča zosnulých do Božieho milosrdenstva a obetuje za nich prosby (suffragia), najmä svätú eucharistickú obetu.

1056 Cirkev podľa Kristovho príkladu varuje veriacich pred smutnou a žalostnou skutočnosťou večnej smrti, ktorá sa volá aj „peklo“.

1057 Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.

1058 Cirkev sa modlí, aby sa nik nezatratil: „Pane, nikdy nedopusť, aby som sa odlúčil od teba.“ Ak je pravda, že sa nik nemôže spasiť sám, je pravda aj to, že Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1Tim 2,4) a že jemu „je všetko možné.“ (Mt 19,26).

1059 „Svätá Rímska cirkev pevne verí a s istotou tvrdí, že… v deň súdu sa všetci ľudia so svojimi telami objavia pred Kristovým súdom, aby vydali počet zo svojich skutkov.“

1060 Na konci čias dosiahne Božie kráľovstvo svoju plnosť. Vtedy budú spravodliví naveky kraľovať s Kristom, oslávení na tele i na duši, a aj sám hmotný vesmír bude premenený. Vtedy bude Boh „všetko vo všetkom“ (1Kor 15,28) vo večnom živote.

zobraziť celé„AMEN“

1061 Vyznanie viery, ako aj posledná kniha Svätého písma sa končí hebrejským slovom Amen.(2856) Toto slovo sa často nachádza aj na konci modlitieb Nového zákona. Takisto aj Cirkev končí svoje modlitby slovom Amen.

1062 V hebrejčine Amen pochádza z toho istého koreňa ako slovo „veriť“. Tento koreň vyjadruje stálosť, vierohodnosť, vernosť. Tak chápeme, prečo môže „Amen“ znamenať tak vernosť Boha voči nám,(214) ako aj našu dôveru v neho.

1063 U proroka Izaiáša sa vyskytuje výraz „verný Boh“,(215) doslovne „Boh Amen“, t. j. Boh verný svojim prisľúbeniam: „Kto bude chcieť byť požehnaný na zemi, bude chcieť byť požehnaný Bohom Amen“ (Iz 65,16). Náš Pán často používa slovo „Amen“ („veru“), niekedy aj opakovane , aby zdôraznil vierohodnosť svojho učenia,(156) svoju autoritu založenú na Božej pravde.

1064 Záverečné „Amen“ Vyznania viery opakuje teda a potvrdzuje jeho prvé slovo: „Verím.“ Veriť znamená povedať „Amen“ Božím slovám, prisľúbeniam a prikázaniam, znamená úplne sa spoľahnúť na toho, ktorý je „Amen“ nekonečnej lásky a dokonalej vernosti. Každodenný kresťanský život bude teda „Amen“ onomu „Verím“ Vyznania viery nášho krstu:(197, 2101)
„Nech ti je tvoje Vyznanie viery akoby zrkadlom. Pozoruj sa v ňom, aby si videl, či veríš všetko, čo vyznávaš, že veríš, a raduj sa každý deň zo svojej viery.“

1065 Ježiš Kristus sám je „Amen“ (Zjv 3,14). On je definitívne „Amen“ Otcovej lásky k nám; on berie na seba a završuje naše „Amen“ Otcovi: „Všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ,áno‘, a preto je skrze neho aj naše ,amen‘ Bohu na slávu“ (2Kor 1,20):
„Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi
máš ty, Bože, Otče všemohúci,
v jednote s Duchom Svätým
všetku úctu a slávu
po všetky veky vekov.
AMEN.“