SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC


III. Zasvätený život

914 „Hoci stav, ktorý sa zakladá na profesii evanjeliových rád,(2103) nie je súčasťou hierarchickej štruktúry Cirkvi, predsa nepochybne patrí k jej životu a svätosti.“

zobraziť celéEVANJELIOVÉ RADY, ZASVÄTENÝ ŽIVOT

915 Evanjeliové rady sa vo svojej rozmanitosti predkladajú každému Kristovmu učeníkovi.(1973-1974) Dokonalosť lásky, ku ktorej sú povolaní všetci veriaci, prináša so sebou pre tých, čo slobodne prijmú povolanie na zasvätený život, povinnosť zachovávať čistotu v celibáte (v slobodnom stave) pre Božie kráľovstvo, chudobu a poslušnosť. Profesia týchto rád v trvalom životnom stave uznanom Cirkvou charakterizuje Bohu „zasvätený život“.

916 Stav zasväteného života(2687) sa teda javí ako jeden zo spôsobov „hlbšieho“ zasvätenia, ktoré má svoje korene v krste a úplne zasväcuje Bohu Veriaci v Krista si v zasvätenom živote pod vplyvom Ducha Svätého zaumieňujú zbližša nasledovať Krista, darovať sa nadovšetko milovanému Bohu a v úsilí o dosiahnutie dokonalosti lásky v službe Božiemu kráľovstvu byť v Cirkvi znamením a predzvesťou slávy budúceho sveta. (933)

zobraziť celéVEĽKÝ STROM S MNOHÝMI VETVAMI

917 V Cirkvi „akoby na strome,(2684) ktorý sa obdivuhodne a bohato rozvetvil na Pánovom poli zo semena zasiateho Bohom, vyrástli rozličné formy samotárskeho alebo spoločného života a rozmanité rodiny, ktoré sa zveľaďujú tak na osoh členov, ako aj pre dobro celého Kristovho tela“.

918 „Hneď od začiatku Cirkvi boli muži a ženy, ktorí si zaumienili zachovávaním evanjeliových rád slobodnejšie nasledovať Krista a zbližša ho napodobňovať a viedli, každý svojím spôsobom, život zasvätený Bohu. Mnohí z nich z vnuknutia Ducha Svätého žili v samote alebo založili rehoľné rodiny, ktoré Cirkev svojou autoritou ochotne prijala a schválila.“

919 Biskupi sa vždy majú usilovať rozoznávať nové dary zasväteného života, ktoré Duch Svätý zveruje svojej Cirkvi. Schválenie nových foriem zasväteného života je vyhradené Apoštolskej Stolici.

zobraziť celéPUSTOVNÍCKY ŽIVOT

920 Pustovníci, bez toho, žeby vždy robili profesiu troch evanjeliových rád, „zasväcujú svoj život na Božiu chválu a na spásu sveta prísnejším odlúčením od sveta, tichom samoty, ustavičnou modlitbou a pokáním“.

921 Poukazujú všetkým na tú vnútornú stránku tajomstva Cirkvi,(2719) ktorou je osobná dôvernosť s Kristom. Život pustovníka, skrytý očiam ľudí, je mlčanlivým ohlasovaním toho, ktorému pustovník zasvätil svoj život, lebo je pre neho všetkým.(2015) Je to osobitné povolanie nájsť na púšti v samotnom duchovnom boji slávu Ukrižovaného.

zobraziť celéZASVÄTENÉ PANNY A VDOVY

922 Už od apoštolských čias(1618-1620) boli kresťanské panny a vdovy, ktoré Pán povolal, aby sa k nemu nerozdelené pripútali s väčšou slobodou srdca, tela a ducha, a ktoré sa so schválením Cirkvi rozhodli žiť v stave trvalého panenstva alebo trvalej čistoty „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12).

923 Keď panny „vyslovia sväté predsavzatie zbližša nasledovať Krista, diecézny biskup ich podľa schváleného liturgického obradu(1537) zasvätí Bohu, mysticky ich zasnúbi s Kristom, Božím Synom, a odovzdá ich službe Cirkvi“. (1672) Týmto slávnostným obradom (consecratio virginum) „sa panna [stáva] zasvätenou osobou, transcendentným znakom lásky Cirkvi ku Kristovi, eschatologickým obrazom nebeskej nevesty a budúceho života“.

924 Stav zasvätených panien, ktorý je príbuzný iným formám zasväteného života, zaväzuje ženu žijúcu vo svete (alebo rehoľníčku) k modlitbe, pokániu, službe blížnym a apoštolskej práci, a to podľa stavu a príslušných chariziem, aké každá dostala. Zasvätené panny sa môžu združovať, aby vernejšie zachovávali svoje predsavzatie.

zobraziť celéREHOĽNÝ ŽIVOT

925 Rehoľný život, ktorý vznikol na Východe v prvých storočiach kresťanstva a žije sa v inštitútoch kánonicky zriadených Cirkvou, sa odlišuje od iných foriem zasväteného života(1672) kultovým zameraním, verejnou profesiou evanjeliových rád, spoločným bratským životom a vydávaním svedectva o spojení Krista a Cirkvi.

926 Rehoľný život patrí k tajomstvu Cirkvi. Je to dar, ktorý Cirkev dostáva od svojho Pána a ktorý ponúka ako trvalý životný stav veriacemu, ktorého Boh povoláva na profesiu evanjeliových rád. Takto Cirkev môže svedčiť o Kristovi a zároveň sa považovať za Spasiteľovu nevestu.(796) Rehoľný život má byť vo svojich rozličných formách znakom lásky samého Boha v reči našej doby.

927 Všetci rehoľníci, vyňatí alebo nevyňatí (z právomoci biskupa), patria medzi spolupracovníkov diecézneho biskupa v jeho pastorálnej službe. Misionárske zakladanie a šírenie Cirkvi(854) si vyžaduje prítomnosť rehoľného života vo všetkých jeho formách už od začiatku evanjelizácie. „Dejiny svedčia o vynikajúcich zásluhách rehoľných rodín pri šírení viery a pri formovaní nových cirkví, a to nielen starodávnych mníšskych inštitútov a stredovekých rádov, ale aj kongregácií našej doby.“

zobraziť celéSEKULÁRNE INŠTITÚTY

928 „Sekulárny inštitút je inštitút zasväteného života, v ktorom veriaci v Krista žijúci vo svete smerujú k dokonalosti lásky a usilujú sa predovšetkým znútra prispieť k posväteniu sveta.“

929 „Životom dokonale a úplne zasväteným [tomuto] posväcovaniu“, členovia týchto inštitútov „majú účasť na evanjelizačnej úlohe Cirkvi vo svete a akoby zo sveta“, kde ich prítomnosť pôsobí „ako kvas“. (901) Ich svedectvo kresťanského života má za cieľ usporadúvať časné skutočnosti podľa Boha a pretvárať svet silou evanjelia. Posvätnými záväzkami prijímajú za svoje evanjeliové rady a udržujú vzájomné spoločenstvo a bratstvo, ktoré sú vlastné sekulárnemu spôsobu života.

zobraziť celéSPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA

930 Rôznym formám zasväteného života „sú príbuzné spoločnosti apoštolského života, ktorých členovia bez rehoľných sľubov sledujú vlastný apoštolský cieľ spoločnosti a, žijúc spoločným bratským životom podľa vlastného spôsobu života, zachovávaním stanov smerujú k dokonalosti lásky. Medzi nimi sú spoločnosti, v ktorých členovia… prijímajú za svoje evanjeliové rady“ podľa svojich stanov.

zobraziť celéZASVÄTENIE A POSLANIE: ZVESTOVAŤ KRÁĽA, KTORÝ PRICHÁDZA

931 Kto sa odovzdal nadovšetko milovanému Bohu, ktorému ho zasvätil už krst, je takto dôvernejšie zasvätený Božej službe a oddaný dobru Cirkvi. Stavom zasvätenia Bohu svedčí Cirkev o Kristovi a ukazuje, ako obdivuhodne v nej účinkuje Duch Svätý. Tí, čo robia profesiu evanjeliových rád, majú teda predovšetkým poslanie žiť svoje zasvätenie. A „keďže sa na základe samého zasvätenia venujú službe Cirkvi, sú povinní spôsobom vlastným svojmu inštitútu osobitne sa venovať misijnej činnosti“.

932 V Cirkvi, ktorá je akoby sviatosťou,(775) čiže znakom a nástrojom Božieho života, sa zasvätený život javí ako osobitný znak tajomstva vykúpenia. Zbližša“ nasledovať a napodobňovať Krista a „jasnejšie“ dávať poznať jeho zrieknutie sa seba, znamená byť „hlbšie“ prítomným – v Kristovom srdci – svojim súčasníkom. Lebo tí, čo idú touto „užšou“ cestou, povzbudzujú vlastným príkladom svojich bratov a „vydávajú žiarivé a vynikajúce svedectvo, že bez ducha blahoslavenstiev nemožno pretvoriť svet a odovzdať ho Bohu“.

933 Či je toto svedectvo verejné, ako v rehoľnom stave, alebo viac súkromné, ba dokonca skryté, Kristov príchod(672) zostáva pre všetkých zasvätených počiatkom a zameraním ich života:
„Keďže tu Boží ľud nemá trvalý domov,…(769) [tento stav] poukazuje všetkým veriacim na nebeské dobrá prítomné už na tomto svete, svedčí o novom a večnom živote, získanom Kristovým vykúpením, a zvestuje budúce vzkriesenie a slávu nebeského kráľovstva.“

zobraziť celéZhrnutie

934 „Z Božieho ustanovenia sú v Cirkvi medzi veriacimi vysvätení služobníci, ktorí sa v práve volajú aj klerikmi; ostatní sa však volajú aj laikmi.“ A v obidvoch týchto skupinách sú veriaci v Krista, ktorí profesiou evanjeliových rád sú zasvätení Bohu, a tak prispievajú k poslaniu Cirkvi.

935 Kristus posiela svojich apoštolov a ich nástupcov, aby ohlasovali vieru a budovali jeho kráľovstvo. Dáva im účasť na svojom poslaní. Od neho dostávajú moc konať v jeho osobe.

936 Pán urobil z Petra viditeľný základ svojej Cirkvi a odovzdal mu od nej kľúče. Biskup rímskej cirkvi, Petrov nástupca, je „hlava kolégia biskupov, Kristov zástupca a pastier celej Cirkvi tu na zemi“.

937 Rímsky pápež „má z Božieho ustanovenia najvyššiu, plnú, bezprostrednú a univerzálnu moc v spravovaní duší“.

938 Biskupi, ustanovení Duchom Svätým, sú nástupcami apoštolov. „Jednotliví biskupi sú viditeľným princípom a základom jednoty vo svojich partikulárnych cirkvách.“

939 Biskupi majú za pomoci kňazov, svojich spolupracovníkov, a diakonov poslanie autenticky učiť vieru, sláviť Boží kult, najmä Eucharistiu, a spravovať svoju cirkev ako praví duchovní pastieri. K ich poslaniu patrí aj starostlivosť o všetky cirkvi spolu s rímskym pápežom a pod jeho vedením.

940 „Keďže stavu laikov je vlastné, aby žili uprostred sveta a svetských záležitostí, [laici] sú Bohom povolaní, aby preniknutí kresťanským duchom apoštolsky pôsobili vo svete ako kvas.“

941 Laici majú účasť na Kristovom kňazstve: stále viac zjednotení s ním rozvíjajú milosť krstu a birmovania vo všetkých rozmeroch osobného, rodinného, spoločenského a cirkevného života, a tak uskutočňujú povolanie k svätosti určené všetkým pokrsteným.

942 Vďaka svojmu prorockému poslaniu sú laici „povolaní aj na to, aby boli vo všetkom, a to uprostred ľudskej spoločnosti, Kristovými svedkami“.

943 Vďaka svojmu kráľovskému poslaniu môžu laici svojím sebazapieraním a svätosťou svojho života víťaziť v sebe a vo svete nad vládou hriechu.

944 Bohu zasvätený život sa vyznačuje verejnou profesiou evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti v trvalom životnom stave uznanom Cirkvou.

945 Kto sa odovzdal nadovšetko milovanému Bohu, pre ktorého bol určený už krstom, je v stave zasväteného života dôvernejšie odovzdaný Božej službe a oddaný dobru celej Cirkvi.