SvatePismo.sk :: Kumran.sk - Knihy, CD, DVD

Kresťanský výmenný bannerový systém
A - B - C - Č - D - E - F - G - H - CH - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - Š - T - U - V - Z - Ž

KKC


1. odsek CIRKEV V BOŽOM PLÁNE

zobraziť celéI. Pomenovania a predobrazy Cirkvi

751 „Cirkev“ sa vo Svätom písme označuje výrazom ekklesia (z gréckeho slovesa ek-kalein, „volať z“; z neho je latinské Ecclesia, francúzske Église talianske Chiesa), ktorý znamená „zvolanie [zhromaždenia]“. Označuje zhromaždenia ľudu, zvyčajne náboženskej povahy. Tento výraz sa v gréckom preklade Starého zákona často používa na označenie zhromaždenia vyvoleného ľudu pred Bohom, najmä zhromaždenia na Sinaji, kde Izrael dostal Zákon a kde ho Boh ustanovil za svoj svätý ľud. Keď sa teda prvé spoločenstvo tých, čo verili v Krista, nazvalo „Cirkev“ (ekklesia), uznalo, že je dedičom tohto zhromaždenia. V Cirkvi Boh „zvoláva“ svoj ľud zo všetkých končín zeme. Výraz Kyriake, od ktorého je odvodené nemecké Kirche, anglické Church i slovenské Cirkev, značí „tá, ktorá patrí Pánovi“.

752 V kresťanskej terminológii výraz „Cirkev“(1140) označuje liturgické zhromaždenie, ale aj miestne spoločenstvo (832, 830) alebo celé všeobecné spoločenstvo veriacich. Tieto tri významy v skutočnosti nemožno od seba oddeľovať. „Cirkev“ je ľud, ktorý Boh zhromažďuje po celom svete. Jestvuje v miestnych spoločenstvách a uskutočňuje sa ako liturgické, najmä eucharistické zhromaždenie. Žije z Kristovho slova a tela, a tak sa aj sama stáva Kristovým telom.

zobraziť celéSYMBOLY CIRKVI

753 Vo Svätom písme nachádzame mnoho navzájom súvisiacich obrazov a predobrazov, pomocou ktorých Zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi.(781) Obrazy vzaté zo Starého zákona sú obmenami základnej myšlienky, totiž myšlienky „Božieho ľudu“. V Novom zákone dostávajú všetky tieto obrazy nový stredobod tým, že sa Kristus stáva „Hlavou“ tohto ľudu, (789) ktorý je preto jeho telom. Okolo tohto stredobodu sa zoskupujú obrazy vzaté buď z pastierskeho, alebo z roľníckeho života, prípadne zo stavby, „alebo z rodiny a zo svadby“.

754 „Cirkev je totiž ovčinec, ktorého jedinou a nevyhnutnou bránou je Kristus. Je aj stádom, o ktorom sám Boh zvestoval, že bude jeho pastierom. A hoci sú ovce tohto stáda pod správou ľudských pastierov,(857) predsa ich neprestajne vedie a živí sám Kristus, Dobrý pastier a Knieža pastierov, ktorý položil svoj život za ovce .“

755 „Cirkev je Božia roľa alebo Božie pole. Na tomto poli rastie prastará oliva, ktorej svätým koreňom boli patriarchovia a v ktorej došlo a dôjde k zmiereniu židov a pohanov. Cirkev vysadil nebeský hospodár ako šľachetnú vinicu. Pravý vinič je Kristus: on dáva život a úrodnosť ratolestiam, čiže nám, ktorí prostredníctvom Cirkvi ostávame v ňom a bez neho nemôžeme nič urobiť .“ (795)

756 „Cirkev sa častejšie volá aj Božia stavba. Sám Pán sa prirovnal ku kameňu, ktorý stavitelia síce zavrhli, ale on sa stal kameňom uholným. (857) Na tomto základe apoštoli budujú Cirkev, ktorá od neho dostáva svoju pevnosť a súdržnosť. Túto stavbu zdobia rozličné pomenovania: Boží dom, v ktorom býva Božia rodina, Boží príbytok v Duchu, Boží stánok medzi ľuďmi (797) a najmä svätý chrám, ktorý, predstavovaný svätyňami z kameňa, ospevujú svätí Otcovia a liturgia ho právom prirovnáva k svätému mestu, novému Jeruzalemu.(1045) Do neho sme totiž tu na zemi vbudovaní ako živé kamene. Ján kontempluje toto sväté mesto, ako pri obnovení sveta zostupuje ,z neba od Boha… vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha‘ (Zjv 21,1-2).“

757 „Cirkev sa volá aj ,Jeruzalem, ktorý je hore‘ a ,naša matka‘ (Gal 4,26). (507) Opisuje sa ako nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka, (796) ktorú Kristus ,miloval a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil‘(1616) (Ef 5,25-26), ktorú spojil so sebou nerozlučnou zmluvou a neprestajne ju ,živí a opatruje‘ (Ef 5,29).“

zobraziť celéII. Pôvod, založenie a poslanie Cirkvi

758 Aby sme mohli skúmať tajomstvo Cirkvi, treba najprv uvažovať o jej pôvode v pláne Najsvätejšej Trojice(257) a o jej postupnej realizácii v dejinách.

zobraziť celéPLÁN – ZRODENÝ V OTCOVOM SRDCI

759 „Večný Otec z úplne slobodného a tajomného rozhodnutia(293) svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet a rozhodol, že ľudí pozdvihne k účasti na Božom živote,“ ku ktorému pozýva vo svojom Synovi všetkých ľudí. „Stanovil však, že tých, čo veria v Krista, zhromaždí vo svätej Cirkvi.“ Táto „Božia rodina“ sa utvára a postupne uskutočňuje v priebehu ľudských dejín podľa Otcovho plánu: a vskutku, Cirkev, „naznačená v predobrazoch už od počiatku sveta, obdivuhodne pripravovaná v dejinách izraelského ľudu a v Starej zmluve a založená v posledných časoch, bola zjavená vyliatím Ducha a na konci vekov bude slávne zavŕšená“.

zobraziť celéCIRKEV – NAZNAČENÁ V PREDOBRAZOCH OD POČIATKU SVETA

760 „Svet bol stvorený kvôli Cirkvi,“ hovorili kresťania prvých čias. Boh stvoril svet kvôli účasti na svojom božskom živote. Táto účasť či spoločenstvo sa uskutočňuje „zhromažďovaním“ ľudí v Kristovi(294) a toto „zhromažďovanie“ je Cirkev. Cirkev je cieľom všetkých vecí. Aj bolestné udalosti, ako pád anjelov a hriech človeka, dopustil Boh iba ako príležitosť a prostriedok,(309) aby rozvinul celú silu svojho ramena a plnú mieru lásky, ktorú chcel dať svetu:
„Ako totiž jeho [Božia] vôľa je dielom a toto [dielo] sa volá svet, tak aj jeho zámer je spása ľudí a tento [zámer] bol nazvaný Cirkev.“

zobraziť celéCIRKEV – PRIPRAVENÁ V STAREJ ZMLUVE

761 Zhromažďovanie Božieho ľudu sa začína vo chvíli, keď hriech zničil spoločenstvo ľudí s Bohom a spoločenstvo ľudí medzi sebou. Zhromažďova¬nie Cirkvi je akoby reakciou Boha na chaos, ktorý vyvolal hriech.(55) Toto nové zjednocovanie sa deje skryto vnútri každého národa: Bohu je „v každom národe… milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo“ (Sk 10,35).

762 Vzdialená príprava na zhromažďovanie Božieho ľudu(122, 522) sa začína povo¬laním Abraháma, ktorému Boh sľubuje, že sa stane otcom veľkého národa. (60) Bezprostredná príprava sa začína vyvolením Izraela za Boží ľud. Svojím vyvolením Izrael má byť znamením budúceho zhromaždenia všetkých náro¬dov. (84) Ale už proroci obviňujú Izrael, že porušil zmluvu a zachoval sa ako prostitútka. Ohlasujú novú a večnú zmluvu. „Túto novú zmluvu uzavrel Kristus.“

zobraziť celéCIRKEV – ZALOŽENÁ JEŽIŠOM KRISTOM

763 Je úlohou Syna uskutočniť v plnosti čias plán spásy svojho Otca. To je dôvod jeho „poslania“. „Pán Ježiš položil základy svojej Cirkvi ohlasova¬ním blahozvesti, čiže príchodu Božieho kráľovstva,(541) ktoré bolo od vekov prisľúbené v Písmach.“ Aby splnil Otcovu vôľu, Kristus založil nebeské kráľovstvo na zemi. Cirkev je „Kristovo kráľovstvo už teraz tajomne prítomné.“

764 „A toto kráľovstvo žiari ľuďom v Kristovom slove, v jeho skutkoch a prítomnosti.“ Prijať Ježišovo slovo znamená „prijať samo kráľovstvo“. (543) Zárodkom a počiatkom Kráľovstva je „maličké stádo“ (Lk 12,32) tých, ktorých Ježiš prišiel zvolať okolo seba. On sám je ich pastierom. Oni tvoria pravú Ježišovu rodinu. (1691) Tých, čo takto zhromaždil okolo seba, naučil nový „spôsob konania“, ale aj ich vlastnú modlitbu. (2558)

765 Pán Ježiš dal svojmu spoločenstvu štruktúru, ktorá bude trvať až do úplného zavŕšenia Kráľovstva. Je to predovšetkým ustanovenie Dvanástich s Petrom ako ich hlavou. (551, 860) Keďže predstavujú dvanásť kmeňov Izraela, sú základnými kameňmi nového Jeruzalema. Dvanásti a iní učeníci majú účasť na Kristovom poslaní, na jeho moci, ale aj na jeho údele. Všetkými týmito činmi Kristus pripravuje a buduje svoju Cirkev.

766 Ale Cirkev sa zrodila najmä z Kristovho úplného sebadarovania(813) za našu spásu, ktoré anticipoval v ustanovení Eucharistie a uskutočnil na kríži.(610, 1340) „Začiatok a vzrast [Cirkvi] naznačujú krv a voda, ktoré vyšli z otvoreného boku ukrižovaného Ježiša.“ (617) „Lebo z boku Krista zosnulého na kríži sa zrodilo obdivuhodné tajomstvo [sviatosť] celej Cirkvi.“ Ako bola Eva utvorená z boku spiaceho Adama,(478) tak sa Cirkev zrodila z prebodnutého srdca Ježiša Krista zosnulého na kríži.

zobraziť celéCIRKEV – ZJAVENÁ DUCHOM SVÄTÝM

767 „Keď bolo dokončené dielo, ktorým Otec poveril Syna na zemi, bol v deň Turíc zoslaný Duch Svätý, aby ustavične posväcoval Cirkev.“ (731) Vtedy „bola Cirkev verejne zjavená pred zástupmi a kázaním sa začalo šírenie evanjelia medzi národmi“. Keďže Cirkev je „zvolávaním“ a „zhromažďo¬vaním“ všetkých ľudí k spáse, je samou svojou povahou misionárska. Kristus ju posiela ku všetkým národom, aby z nich urobila učeníkov. (849)

768 Aby Cirkev mohla plniť svoje poslanie, Duch Svätý ju „vystrojuje a riadi rôznymi hierarchickými a charizmatickými darmi“. „A tak Cirkev, vystrojená darmi svojho Zakladateľa a verne zachovávajúca jeho prikázania lásky, pokory a sebazaprenia, dostáva poslanie ohlasovať Kristovo a Božie kráľovstvo a zakladať ho v každom národe. Ona je zárodkom a počiatkom tohto kráľovstva na zemi.“ (541)

zobraziť celéCIRKEV – ZAVŔŠENÁ V SLÁVE

769 „Cirkev… bude zavŕšená až v nebeskej sláve“ pri Kristovom sláv¬nom príchode.(671, 2818) Až dovtedy „Cirkev kráča na svojej púti medzi prenasledova¬niami sveta a Božími útechami“. Vie, že tu na zemi je vo vyhnanstve, vzdialená od Pána a túži po plnom príchode Kráľovstva, po chvíli, „keď sa spojí v sláve so svojím Kráľom“. (675) Zavŕšenie Cirkvi a jej prostredníctvom i sveta v sláve sa neuskutoční bez veľkých skúšok. Až vtedy „všetci spravod¬liví počnúc Adamom,(1045) od spravodlivého Ábela až po posledného vyvoleného, budú zhromaždení vo všeobecnej Cirkvi u Otca“.

zobraziť celéIII. Tajomstvo Cirkvi

770 Cirkev je v dejinách, ale zároveň ich presahuje. „Iba myseľ osvietená vierou“ (812) môže poznať v jej viditeľnej skutočnosti zároveň aj skutočnosť duchovnú, nositeľku Božieho života.

zobraziť celéCIRKEV – ZÁROVEŇ VIDITEĽNÁ A DUCHOVNÁ

771 „Jediný prostredník Kristus(827) založil a neprestajne udržiava svoju svätú Cirkev, spoločenstvo viery, nádeje a lásky na tejto zemi, ako viditeľný organizmus, prostredníctvom ktorého šíri pravdu a milosť v prospech všetkých.“ Cirkev je zároveň:
— „spoločnosť… vystrojená hierarchickými ustanovizňami(1880) i Kristovo tajomné telo“;
— „viditeľné zhromaždenie i duchovné spoločenstvo“;
— „Cirkev pozemská i Cirkev oplývajúca nebeskými dobrami“.(954)
Tieto dimenzie spolu „vytvárajú jedinú zložitú skutočnosť, ktorá sa skladá z ľudského a božského prvku“.
Cirkev „sa vyznačuje tým, že je zároveň ľudská i božská, viditeľná i oplývajúca neviditeľnými dobrami, horlivá v činnosti a oddaná kontemplácii, prítomná vo svete, a predsa cudzinka, a to tak, že čo je v nej ľudské, je zamerané na božské a sa mu podriaďuje, čo je viditeľné, je zamerané na neviditeľné, čo je činnosťou, je zamerané na kontempláciu, a čo je prítomné, je zamerané na budúce mesto, ktoré hľadáme“.
„Aká poníženosť! Aká vznešenosť! Kedarský stan a Božia svätyňa; pozemský príbytok a nebeský palác; hlinený dom a kráľovská dvorana; smrteľné telo a chrám svetla; a napokon predmet opovrhnutia pre pyšných a Kristova nevesta. Je čierna, ale pekná, dcéry jeruzalemské: a hoci je vyblednutá od námahy a utrpenia dlhého vyhnanstva, zdobí ju nebeská krása.“

zobraziť celéCIRKEV – TAJOMSTVO ZJEDNOTENIA ĽUDÍ S BOHOM

772 V Cirkvi Kristus uskutočňuje a zjavuje svoje vlastné tajomstvo ako cieľ Božieho plánu:(518) „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko“ (Ef 1,10). Svätý Pavol nazýva „manželské“ spojenie Krista s Cirkvou „veľkým tajomstvom“ (Ef 5,32). Pretože je Cirkev spojená s Kristom ako so svojím ženíchom, stáva sa aj sama tajomstvom. (796) Keď svätý Pavol kontempluje v nej tajomstvo, volá: „Kristus vo vás, nádej slávy“ (Kol 1,27).

773 Toto spoločenstvo ľudí s Bohom prostredníctvom lásky, ktorá „nikdy nezanikne“ (1Kor 13,8), je v Cirkvi cieľom, ktorý určuje všetko, čo je v nej sviatostným prostriedkom viazaným na tento pominuteľný svet. (671) „Jej štruktúra je úplne zameraná na svätosť Kristových údov. A svätosť sa hodnotí podľa ,veľkého tajomstva‘,(972) v ktorom Nevesta odpovedá svojím darom lásky na dar Ženícha.“ Mária nás všetkých predchádza vo svätosti, ktorá je tajomstvom Cirkvi, ako Nevesta, „na ktorej niet škvrny ani vrásky“ (Ef 5,27). Preto „mariánska dimenzia Cirkvi predchádza jej petrovskú dimenziu“.

zobraziť celéCIRKEV – VŠEOBECNÁ SVIATOSŤ SPÁSY

774 Grécke slovo mysterion bolo preložené do latinčiny dvoma výrazmi: mysterium a sacramentum.(1075) V ďalšom vysvetľovaní výraz sacramentum (sviatosť) vyjadruje skôr viditeľný znak skrytej skutočnosti spásy, ktorá sa označuje výrazom mysterium (tajomstvo). V tomto zmysle je sám Kristus tajomstvom spásy: „Niet iného Božieho tajomstva, iba Kristus.“ (515) Spasiteľné dielo jeho svätej a posväcujúcej ľudskej prirodzenosti je sviatosťou spásy,(2014) ktorá sa prejavuje a pôsobí vo sviatostiach Cirkvi (Východné cirkvi ich volajú aj „svätými tajomstvami“). Sedem sviatostí sú znaky a nástroje (signa et instrumenta), ktorými Duch Svätý šíri milosť Krista,(1116) ktorý je Hlavou v Cirkvi, ktorá je jeho telom. Cirkev teda obsahuje a udeľuje neviditeľnú milosť, ktorej je znakom. V tomto analogickom zmysle sa volá „sviatosťou“.

775 Cirkev je „v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a nástrojom dôverného zjednotenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia“. Prvým cieľom Cirkvi je teda byť sviatosťou dôverného zjednotenia ľudí s Bohom. Keďže spoločenstvo medzi ľuďmi má korene v zjednotení s Bohom, Cirkev je aj sviatosťou jednoty ľudského pokolenia.(360) V nej sa táto jednota už začala, lebo zhromažďuje ľudí „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7,9). Cirkev je zároveň „znakom a nástrojom“ plného uskutočnenia tejto jednoty, ktorá má ešte len prísť.

776 Ako sviatosť je Cirkev Kristovým nástrojom.(1088) V jeho rukách je „nástro¬jom vykúpenia všetkých“, „všeobecnou sviatosťou spásy“, prostredníc¬tvom ktorej Kristus „zjavuje a zároveň uskutočňuje tajomstvo Božej lásky k ľuďom“. Cirkev „je viditeľným plánom lásky Boha k ľudstvu“, ktorý chce, „aby celé ľudské pokolenie utvorilo jeden Boží ľud, splynulo v jedno Kristovo telo a bolo vybudované v jeden chrám Ducha Svätého“.

zobraziť celéZhrnutie

777 Biblické slovo „ekklesia“, ktorým sa označuje Cirkev, znamená „zvolanie [zhromaždenia]“. Označuje zhromaždenie tých, ktorých Božie slovo zvoláva, aby utvorili Boží ľud, a ktorí tým, že sa živia Kristovým telom, sa sami stávajú Kristovým telom (Cirkvou).

778 Cirkev je cestou a zároveň cieľom Božieho plánu – naznačená v predobrazoch v stvorení, pripravená v Starej zmluve, založená slovami a činmi Ježiša Krista, uskutočnená jeho vykupiteľským krížom a jeho zmŕtvychvstaním, je vyliatím Ducha Svätého zjavená ako tajomstvo spásy. Zavŕšená bude v nebeskej sláve ako zhromaždenie všetkých „vykúpených zo zeme“ (Zjv 14,3).

779 Cirkev je zároveň viditeľná i duchovná, hierarchická spoločnosť i Kristovo tajomné telo. Je jedna, vytvorená z dvoch prvkov: božského a ľudského. V tom spočíva jej tajomstvo, ktoré možno prijať len vierou.

780 Cirkev je na tomto svete sviatosťou spásy, znakom a prostriedkom spoločenstva s Bohom a spoločenstva medzi ľuďmi.